…je len iné z mnohých slovenských porekadiel, aj keď nie tak lichotivé, ale predsa používané, ktoré vysvetľuje jednu z veľmi hlboko vrytých vlastností človeka, a ktorá ho charakterizovala počas jeho historickej existencie.
Táto doslova príslovečná vlastnosť ľudstva vysvetľuje, prečo je tak ťažko zmeniť hlboko zaryté, neoblomné a tvrdohlavo si pridŕžajúce vlastnosti! Je potrebná silná motivačná moc ducha a správny postoj k životu na zmenu!
Príslovie v titulke má určite základ v čase, keď najväčší muž umieral za chriechy ľudstva. Aj keď v tom čase prežíval neuveriteľné smrteľné bolesti, predsa len našiel čas, silu a hlbokú lásku a záujem pre dobro svojich blízkych!
Aj zločincovi, ktorý pokarhal druhého zločinca za jeho rúhajúce sa slová, prisľúbil, že keď získa vzkriesenie z mŕtvych, bude mať možnosť zmeniť svoj život a prijať možnosť vzdelania, ktoré mu dá nádej žiť večne na rajskej zemi.
Okrem toho, zatiaľ čo trpel smrteľnými bolesťami, dal pokyny svojmu blízkemu apoštolovi Jánovi, aby sa postaral o jeho stárnucu a ovdovenú matku Máriu. Aj keď tieto povzbudzujúce slová boli krátke, v mysli nedokonalých ľudí sa to zdalo dlho!