porekadlá

Je zaujímavé pre pozorného čitateľa a aspoň priemerného pozorovateľa histórie politiky, že po tisícročiach experimentovania s rôznymi formami vládnutia človeka nad človekom, koncom 20. storočia bola demokratická vláda celosvetovo prijímaná ako nikdy predtým!

Ale, je možné cez demokraciu, kde teoreticky každý človek môže mať aktívnu účasť na vláde, úspešne vládnuť v spoločnosti? Ako sa na takúto formu dívajú svetoví predstavitelia jednotlivých krajín? Jeden označil demokraciu za dobrú len preto, že iné systémy boli horšie!

Otázka teraz znie: ´Sú demokratické vlády tým najlepším spôsobom vládnutia´? Vráťme sa do piateho storočia pred naším letopočtom a všimnime si, čo o tomto spôsobe vládnutia napísal grécky filozof Platón vo svojej knihe A History of Political Theory (Dejiny teórie politiky).

V nej poznamenáva, že ´neschopnosť a nevedomosť politických predstaviteľov je významná a osobitná kliatba demokracie´! Presne tak je to až dodnes! S hlbokým poľutovaním sa musí konštatovať, že je veľmi ťažké nájsť schopných ľudí do vlády hociktorej krajiny!

A čo na to samotní ľudia pod demokratickou vládou? Tí sú čoraz viac znechutení a rozčarovaní nad vládnymi predstaviteľmi, ktorí ´sú takí malí v čase, keď problémy sú veľké, a sú sklamaní, lebo keď je potreba vedenia, vidia len nerozhodnosť a narastajúcu korupciu´!

Aký kontrast vidíme medzi vládou človeka a vládou Stvoriteľa! V čase, keď vládol kráľ Šalamún v starovekom Izraeli, inšpirovaná správa informuje: ´Júdu a Izraela bolo mnoho ako zrniek piesku, ktorých je množstvo pri mori, jedli a pili a radovali sa´!

Slovami apoštola Pavla: ´Kto sa nepoučí z histórie, bude musieť ju zopakovať´!